Z iného, nadprirodzeného sveta vraj, podľa dávnych obyvateľov terajšieho Červeného Kláštora, vyvierala voda blízko opátstva. A práve mnísi z rádu Kartuziánov a po nich Kamaldulovia, ktorí prameň využívali v liečiteľskej praxi, dali základ legende. Tú potom začiatkom 19. storočia rozvil istý mlynár. Ten začal v stodole pre záujemcov pripravovať vo vaniach teplý kúpeľ a voda, ktorú pre jej špecifický sírovodíkový zápach pomenovali „smerdžonka“ (smradľavá), začala byť pre svoje blahodarné účinky na kožné choroby i reumatizmus čoraz viac vyhľadávaná. A pomáhala im (s krátkou prestávkou) až do 2. svetovej vojny. Tá totiž kúpele tak poznačila, že ďalších 60 rokov do nich noha pacienta nevkročila.
Kúpeľná tradícia sa na území Pienin obnovila až v roku 2012 vybudovaním Kúpeľov Červený Kláštor – Smerdžonka. Tie sa už dva roky hrdia štatútom klimatických kúpeľov a čochvíľa ich vážnosť ešte vzrastie. O tri mesiace totiž zamagurská obec dostane, ako jedna z 23 na Slovensku, prívlastok „kúpeľná.“
PLUS PRE OBEC, KÚPELE I REGIÓN Tým by sa mal zavŕšiť aj viac než dvojročný proces, za ktorým stojí aktivita samosprávy. Už v auguste 2014 totiž podala na Ministerstvo zdravotníctva SR – Inšpektorát kúpeľov a žriediel návrh na uznanie kúpeľného miesta Červený Kláštor a návrh jeho štatútu. Podľa slov starostu tomu predchádzali rokovania s pracovníkmi ministerstva zdravotníctva SR, nakoľko museli byť splnené všetky náležitosti požadované legislatívou. „Najpodstatnejším pre začatie celého legislatívneho procesu však bolo obnovenie prírodných liečebných kúpeľov na území obce, kde najväčšiu zásluhu na tom mali súčasní majitelia a investori – manželia Ján a Danka Korčákoví zo Starej Ľubovne,“ vyzdvihol ich prínos prvý muž obce Štefan Džurný. Ako zároveň podotkol, miesto na zozname im v prvom rade prinesie ochranu prírodného kúpeľného zdroja a vytváranie podmienok na poskytovanie liečebnej zdravotnej starostlivosti. Pochopiteľne, bude mať tiež pozitívny vplyv na celkový rozvoj cestovného ruchu tak v Červenom Kláštore, ako aj v Zamagurí a celom podtatranskom regióne. „Nakoľko budeme oficiálne zaradení do zoznamu kúpeľných miest na Slovensku, zvýši sa tým rating obce. Predpokladáme nárast turistickej klientely, ktorá bude aktívne využívať prírodný liečivý zdroj na liečenie a ten vyvolá dopyt po ubytovacích, reštauračných a iných službách v regióne a následný nárast zamestnanosti,“ netajil nádej starosta. Jeho slová potvrdil aj marketingový manažér kúpeľov. Podľa neho totiž zapísanie kúpeľného miesta do oficiálneho zoznamu, na stránku Ministerstva zdravotníctva či na iné štátne stránky prinesie „Smerdžonke“ väčšiu vážnosť. „Taktiež sa môže zvýšiť povedomie o našich kúpeľoch, a tým spôsobom očakávame viac klientov na liečebné či rekondičné pobyty, prípadne aj návštevníkov, ktorí majú záujem o oddych a zregenerovanie síl,“ uviedol na margo výhod Vladimír Šmída. Rozmachu kúpeľov by však okrem toho mala pomôcť i skutočnosť, že okrem kožných ochorení (napr. psoriáza, atopický ekzém, akné a ďalšie) sa ich pôsobnosť nedávno rozšírila o liečenie ďalších chorôb – a to netuberkulóznych chorôb dýchacích ciest (astma, alergia, bronchitída…), duševných chorôb, stavov po operácii štítnej žľazy, časti z onkologických chorôb a chorôb z povolania. Text (mv), foto: www.smerdzonka.eu
Prvé a jediné obnovené kúpele na Slovensku po 2. svetovej vojne – aj takto by sa dali charakterizovať Kúpele Červený Kláštor – Smerdžonka.
Krátka história kúpeľov Liečivý minerálny prameň využívali už mnísi, ktorí prišli do kláštora už v 14. storočí. Smerdžonka sa v archívnych dokumentoch spomína aj v roku 1777, keď lekári a vedci monitorovali pramene v okolí. Neskôr (okolo r. 1820), pri sírnom prameni vznikla kúpeľná osada, v roku 1887 boli vtedajšie Kúpele Smerdžonka začlenené do zoznamu kúpeľov v celom Uhorsku. Po prvej svetovej vojne boli síce zničené, no podarilo sa ich obnoviť (1928). Rovnaký osud ich však postihol aj počas druhej svetovej vojny, po ktorej postupne upadli do zabudnutia. Moderná história kúpeľníctva sa v Č. Kláštore začala písať v roku 2012, kedy po renovácii otvorili kúpele brány pre verejnosť, o ďalšie dva roky získali, aj vďaka čistému ovzdušiu Pienin, štatút klimatických kúpeľov. (V. Šmída)
Comments