Kedysi sa cukrovka (odb. diabetes mellitus) považovala za dedičné ochorenie, typické iba u starších ľudí. Pravdou je, že má dedičný základ, ale netrápi už iba seniorov. Diagnostikovať ju môžu aj deťom či ľuďom v produktívnom veku. Ak už teraz nedbáte o svoje zdravie, „koledovať“ si o ňu môžete aj vy.
Podľa údajov Ministerstva zdravotníctva SR postihuje diabetes mellitus vo svete viac ako 460 miliónov ľudí a táto incidencia celosvetovo narastá. V súčasnosti v Európskej únii
postihuje približne 10 % obyvateľov, no predpokladá sa, že v roku 2030 to bude až vyše 16 % Európanov. Na Slovensku sa eviduje takmer 400-tisíc diabetikov, pričom ďalších 20 – 30 % ľudí už toto ochorenie má, ale ešte o ňom nevie.
O diabete hovoríme, ak v organizme dôjde k poruche tvorby hormónu inzulínu, ktorý je produkovaný podžalúdkovou žľazou, pankreasom. Telo tak nedokáže spracovať krvný cukor glukózu. Vysoká hladina glukózy v krvi je pre ľudský organizmus veľmi nebezpečná, postupne totiž môže poškodzovať obličky, nervy, srdce, cievy, ako i zrak.
Rozoznávame dva typy diabetu. Diabetes 1. typu sa vyskytuje najmä u detí, no objaviť sa môže aj u dospelých. Zvyčajne sa zvykne prejaviť náhle. Diabetes 2. typu je častejší, je viac podmienený zlým životným štýlom. Tento typ sa zasa objavuje pozvoľnejšie a predstavuje viac ako 90 % zo všetkých pacientov s diabetes mellitus.
Podľa medzinárodných štandardov sú rizikovými faktormi pre vznik cukrovky 2. typu obezita, vysoký krvný tlak, vek nad 45 rokov, u žien je rizikový aj syndróm polycystických ovárií, či gestačný diabetes mellitus (teda tehotenská cukrovka). Nechýba ani dedičný faktor, teda ak trpia cukrovkou 2. typu vaši starí rodičia či rodičia, riziko je aj u vás.
Normálna hodnota cukru v krvi (glykémia) je do 5,5 mmol/l a po jedle menej ako 7,8 mmol/l. Každý diabetik musí denne sledovať hodnoty svojej glykémie. Lekár mu odporučí, čo robiť, ak sa uňho objavia príznaky nízkeho cukru v krvi (hypoglykémie) alebo vysokého cukru v krvi (hyperglykémie). Prejavy
Medzi typické symptómy cukrovky patria: časté močenie, neustály hlad, dych zapáchajúci po acetóne, náhly úbytok hmotnosti alebo, naopak, priberanie, náladovosť, zlé hojenie rán, časté infekcie a veľmi častým príznakom je veľký smäd. Prejavy sa zvyknú objavovať rôzne, no rovnako môžu signalizovať aj iné ochorenia. To, či ide naozaj o cukrovku, odhalí až kontrola hladiny cukru v krvi. Vyšetriť si ju môžete aj u svojho obvodného lekára, v rámci preventívnej prehliadky, na čo máte nárok každé dva roky.
Mám cukrovku, čo teraz?
Ak sa vyšetrením potvrdí, že máte diabetes, ste odoslaný do diabetologickej ambulancie, kde sa ďalšími vyšetreniami zistí, aký typ máte a nasadí sa vám liečba v podobe inzulínu, a to injekčne alebo formou tabliet. Bez zmeny životného štýlu to však nepôjde. Lekár vám okrem užívania liekov (ich vynechávanie môže stav zhoršiť) odporučí aj úpravu hmotnosti, dodržiavanie diéty s obmedzením tukov a sacharidov, eliminovanie stresu a zvýšenie pohybu. Úprava stravovania, dostatočný pohyb a kontrola hladiny glykémie sa stanú po čase rutinou a jej dodržiavanie vám zabezpečí, že hoci sa tohto ochorenia možno nikdy nezbavíte, naučíte sa s ním žiť. U ľudí s ľahším priebehom cukrovky dokonca môže postačiť k úprave stavu iba diéta a cvičenie. Naopak, neliečený diabetes má na ľudské zdravie fatálne následky.
Ako ju nedostať...
Alebo ako mať cukrovku pod kontrolou, ak ju už máte? Ministerstvo zdravotníctva SR v Odporúčaniach pre prevenciu diabetes mellitus 2. typu radí:
Pravidelný pitný režim – ak pijete málo, môžete byť dehydrovaný, čo zvýši váš krvný cukor. Preto pite veľa tekutín. Ak zabúdate na pitný režim, sú dostupné mobilné aplikácie, ktoré vás na to upozornia.
Veľa spánku – nedostatok spánku alebo jeho nízka kvalita robia organizmus citlivejší na výkyvy inzulínu.
Vyvážená strava – mnohí ľudia začínajú deň až desiatou či obedom. No raňajky robia deň, u diabetikov to platí obzvlášť. Dôležité je tiež správne zloženie stravy, rizikový je hlavne príjem väčšieho množstva červeného mäsa, presladených nápojov a rafinovaných cukrov.
Nedostatok vitamínu D – nedávna slovenská štúdia mapujúca hladiny vitamínu D u seniorov zistila, že ľudia v dôchodkovom veku u nás majú tento vitamín v takmer nulovom množstve. Je to chyba, pretože hoci si ho naša pokožka dokáže vyrobiť zo slnečných lúčov, niekedy je potrebné užívať ho viac aj prostredníctvom stravy (napr. sa nachádza v mlieku, vajciach, syroch či morských rybách), ale i vo forme tabliet. Zistilo sa tiež, že u ľudí s deficitom vitamínu D je vyššia pravdepodobnosť vzniku cukrovky.
Pohyb – fyzická aktivita na úrovni strednej námahy (napr. rýchlejšia chôdza) optimálne 30 minút denne a obmedzenie sedavého spôsobu života.
Dagmar Baluchová, ilustračná foto pixabay.com
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 23 (15. jún 2022)