„Nie zo všetkých budú šachisti, ale nikto z vás nebude ľutovať čas, ktorý venoval šachu, lebo vám pomôže v ktoromkoľvek zamestnaní.“ Touto jedinou vetou zhrnul význam šachu deviaty majster sveta Armén Tigran Vartanovič Petrosjan. Práve pre jej výstižnosť a pravdivosť sa stala víziou občianskeho združenia Prvá šachová k naplneniu jej cieľa – a to zlepšiť vnímanie tohto športu v spoločnosti ako nástroja logického myslenia v procese dospievania mladých ľudí. Akou cestou sa o to snaží a aké výsledky pritom dosiahla, už v rozhovore so štatutárom neziskovky Patrikom Nemergutom (na fotografii vpravo, s A. Karpovom).
O pár dní uplynie rok, čo ste na ministerstve školstva absolvovali, ohľadom zavedenia šachu do škôl, prvé pracovné stretnutie. Najskôr teda, o čo v projekte ide? A potom, ako ste s ním za ten rok pokročili?
– Hlavným cieľom je zaviesť šach ako predmet, čo sa nám v spolupráci s Ministerstvom školstva SR a Štátnym pedagogickým ústavom aj podarilo. Šach je tak od 1. septembra m.r. oficiálne povinne voliteľný predmet, pričom ŠPÚ schválil osnovy pre 1. – 4. ročník ZŠ. Hoci sa nám ale podarilo presadiť šach ako predmet, stále máme čo robiť. Potrebujeme napr. vyškoliť dostatok učiteľov, aby sa šach mohol vyučovať. A to záleží od financií.
Tesne pred Vianocami ste sa, v rámci Vianočného šachového turnaja, stretli so žijúcou legendou – Rusom Anatolijom Karpovom. Ako na vás tento bývalý majster sveta, ktorý šachový svet dostával svojimi partiami s ďalším velikánom Garrym Kasparovom do varu, pôsobil? – Osobné stretnutie s A. Karpovom bol veľký zážitok. Už od začiatku pôsobil sympaticky. Bola to veľmi pekná skúsenosť, na ktorú budem ešte dlho spomínať. V Rusku je v rámci vyučovacieho procesu povinná výučba šachu. Čo považoval za zaujímavý fakt i predseda parlamentu Andrej Danko. Predpokladám teda, že ten vaše snahy podporuje… – Máte pravdu, podporu A. Danka máme. Aj zásluhou jeho turnajov sa šach na Slovensku opäť spopularizoval a vďaka jeho iniciatíve sa nám podarilo presadiť šach ako predmet. Ako som vravel, čaká nás ešte veľa práce, ale veríme, že sa nám projekt podarí dotiahnuť do úspešného konca.
Trochu zmením tému. Verejnosť vás možno vníma skôr ako organizátora či riaditeľa rôznych turnajov. Okrem týchto povinností však, ako som si všimol, stíhate aktívne hrať. V áčku nastupujete na druhej šachovnici, kde ste z piatich partií štyri vyhrali. Z tohto pohľadu teda spokojnosť?
– Áno, som spokojný (úsmev).
To bolo stručné. A čo tím? Priebežné tretie miesto, i keď v neúplnej tabuľke, nie je zlé. Treba za to dodať „ale“…?
– Určite. Cieľ na začiatku bol totiž postup do II. ligy, no nevyšiel nám zápas v Smižanoch, kde sme prehrali. Ešte máme päť kôl, tak verím, že o postup zabojujeme.
Aké sú vaše plány s B-tímom? Keďže v tom nastupujú aj „mladé pušky“ Nikolas a Mikuláš Rybovičovci či sestry Šofrankové, v tomto prípade asi umiestnenie nebude hrať úlohu.
– B družstvo je pre mladších hráčov, ktorí v ňom zbierajú skúsenosti. Klub má iné priority, a to rozvoj mládežníckeho šachu v meste. Snažíme sa tu Šach do škôl spustiť cez projekty z EÚ. V prvom kole výzvy sme neboli úspešní, dúfam teda, že sa nám to v najbližších mesiacoch podarí.
Uznávam, že je to síce skôr otázka na neho, no nedá mi na záver spýtať sa aj na najväčší šachový talent Starej Ľubovne – Christophera Repku. Kde momentálne pôsobí?
– Trošku vás opravím. Christopher je najväčší talent slovenského šachu. Momentálne hráva extraligu v Žiline, kde má za sebou veľmi úspešný rok. V tomto by mohol dosiahnuť hranicu 2600 ELO, takže mu v klube držíme palce.
Foto (archív P.N.)
Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 2 (15. január 2019).