Úroda obľúbených medov – agátového, lipového, kvetového alebo medovicového je omnoho nižšia ako za ostatné tri dekády. Niektorí včelári med včelám vôbec nezobrali. Ak aj, tak len skromne pre svoju potrebu.
V tomto neúrodnom roku sme tak prišli o dve tretiny medu bežného priemerného roku. „Medu niet, včelársky rok bol kritický, 30 až 50 rokov dozadu si na takúto nízku úrodu nepamätám,“ povedal včelár z Jarabiny Jozef Lešiga (na fotografii). Nedostatok slovenského medu môžu ľudia pocítiť najmä v predvianočnom období, keď je oň veľký záujem.
Problém bude aj s medom z iných európskych krajín, ktoré postihol rovnaký osud. „Raz za čas príde aj neúrodná doba. Nie je však problém vo včelách, ale v prírode. Zo začiatku to vyzeralo dobre. Bol teplý apríl, včely mali skvelé podmienky, rozvíjali sa dobre. Potom prišiel mokrý máj a jún. Bolo málo slnečných dní, studené mesiace, to sa na tom všetkom podpísalo,“ uviedol J. Lešiga. Sucho striedali silné dažde. Aj to spôsobilo nedostatok kvetinovej výživy pre včely, mnohé včelstvá hladovali.
Včelám viac dávali ako brali Včelári museli včely prikrmovať. „Pomáhali sme im, aby nehladovali a prežili, lebo pastva bola
veľmi slabá. Je to ale minimálna položka, ktorú musí včelár včelám dať. Nie sú to závratné náklady,“ zhodnotil J. Lešiga, podľa ktorého ale nedostatok medu nie je dôvodom na zvyšovanie jeho ceny. „Ani v tomto roku som k tomu nepristúpil. Nedalo sa zamýšľať nad cenou, keďže nebolo čo predávať,“ doplnil a v extrémne zlom roku nachádza aj jedno pozitívum. „Tento rok bol rojivý. Vonku pršalo, včely v úli nemali čo robiť, mysleli na iné ako treba a začali sa rojiť. Tým pádom je prírastok nových včelstiev.“
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 38 (13. október 2020)