• Anna Lazorčáková

VIDEO Na adventnom venci sme zapálili druhú sviečku. Aká je jeho história?

Updated: Dec 6, 2020

Túto nedeľu sme na adventnom venci zapálili druhú sviečku, v zásobe tak ostávajú ďalšie dve. Rozprávali sme sa s etnografkou o tom, čo znamenajú štyri sviečky a prečo je tvar adventného venca okrúhly. V kvetinárstve nám prezradili, čo momentálne „letí“ i koľko stojí tento symbol očakávania najkrajších sviatkov v roku. S jeho výrobou majú isté skúsenosti aj obyvatelia.



ČO (NE)VIEME O ADVENTNOM VENCI?

Adventný veniec prišiel na naše územie už v prvej tretine 19. storočia zo západnej Európy, predovšetkým z nemeckého prostredia. „Evanjelický pastor v Hamburgu Johannn Wichern bol podľa prameňov prvým, ktorý takýto veniec zo zelenej čečiny so štyrmi bielymi sviečkami a viacerými červenými sviečkami na každý deň v advente, zavesil v domove pre siroty, starých a chorých,“ priblížila etnografka Katarína Babčáková. Ako dodala, postupne sa stal symbolom adventu, očakávania narodenia Krista, ktorý sa rozšíril aj do protestantských kostolov, a práve z tohto prostredia sa postupne dostal aj do domácností. A z mestského prostredia sa postupne rozšíril aj k nám.


Symbol kruhu sa vyskytuje nielen počas vianočných sviatkov, ale takmer vo všetkých tradičných obradoch a ornamentike... „Kruh symbolizuje jednak nekonečno, kolobeh života, súdržnosť, ale aj slnko a nový život,“ doplnila etnografka. Sviečka symbolizuje svetlo a s ním spojený nový život. Advent trvá štyri týždne, teda štyri nedele a tie symbolizujú na adventnom venci štyri sviece.

„Počas prvej, druhej a štvrtej adventnej nedele má rímskokatolícky kňaz na sebe fialové rúcho a fialové sú aj sviečky na venci. Tretia nedeľa sa volá Gaudete, z latinčiny - radujte sa. Kňaz má na sebe ružové rúcho a ružová býva aj sviečka zapaľovaná na adventnom venci,“ vysvetlila K. Babčáková.


Trochu iná je situácia u gréckokatolíkov a pravoslávnych. Tí slávia advent pod názvom Filipovka, začína už 15. novembra a táto dĺžka bola stanovená počas Konštantínopolského snemu v roku 1166, hoci prípravné obdobie pred Narodením Pána je vo východnej cirkvi známe už v 4. storočí. Katolícka cirkev pozná v čase adventu ranné rorátne sväté omše, sú slúžené skoro ráno pred rozbrieždením sa. „Názov roráty pochádzajú z latinského Rorate caeli desuper, čo v preklade znamená Roste nebesá z výsosti. Ide o slová proroka Izaiáša i prvé slová piesne spievanej počas týchto ranných omší. Sú zasvätené špeciálne úcte k Panne Márii ako nositeľky svetla, ktoré s Kristom prichádza a bolo známe už za čias Karola IV. v 14. storočí,“ objasnila etnografka.


DOPYT PO TRADIČNÝCH VENCOCH

Moderná doba vnáša trendy aj do adventných vencov. Avšak Anna Hutníková z miestneho kvetinárstva nám prezradila, že ľudia siahajú skôr po tradičnosti. „Zatiaľ je najväčší záujem o klasické a tradičné venčeky v červenej a bielej farbe. Tieto farby nikdy nevymiznú, lebo zachytávajú čaro Vianoc, ktoré má každý rád. Mladí vyhľadávajú bielu, púdrovoružovú, jemne modrú farbu a modernejšie, lesklejšie materiály.“ Podľa nej to záleží od typu človeka, čo má rád a aký interiér má doma.



PÝTALI SME SA V ULICIACH

Renáta si adventný veniec necháva z roka na rok, má ho už 3 - 4 sezóny, takže nič nové nekupuje. „Som zaťažená na farby a zohľadňovala som to aj pri výbere. U nás doma beží strieborná, takže som pozerala na to, aby to všetko ladilo. Čo sa týka tvaru, nemusí byť adventný veniec práve okrúhly. Kúpim si to, čo sa mi zapáči.“

Aj Monika využíva veniec z minulého roka, keďže ho má umelý. Teraz dokupuje len sviečky. „Pri výbere pozerám na to, ako veniec vyzerá, na cenu a tiež - či je umelý alebo čečinový. V hnedej, zelenej, béžovej alebo sivej farbe, univerzálnymi farbami do obývačky.“




VYRÁBAJÚ SI ICH SAMI

Motívy adventných vencov sa menia, počet sviečok, samozrejme, ostáva. „Sú akurát v inom poradí, vyššie - nižšie rozložené,“ povedala kvetinárka. Cena adventného venca závisí od použitých materiálov. Podľa toho, aké sú požiadavky zákazníka, je to ale od nejakých 5 - 6 eur až po 30 - 50 eur.

Viacerí si adventný veniec zhotovujú sami, a preto naň nemíňajú veľa. „Prírodný veniec z ihličia zvykneme robiť ako rodina. Niektoré ozdoby nám zostali aj z predchádzajúcich rokov. Sviečky a nejaké ozdoby si dokúpime a potom to celé dávame dokopy. Nestojí to viac ako 10 eur,“ povedala nám Klaudia.

Domácej výrobe adventných vencov sa venuje aj Viera. Tá ich dokonca vyrába nielen pre seba, ale aj na predaj a výstavy.

Ako nám povedala, preferuje skôr prírodné materiály. „Využívam šišky, lieskovce a všetko, čo príroda ponúka. Robila som veniec v ružovej, zelenej, ale i fialovej farbe. Aj keď sa tomu aktívne venujem, nezhotovujem si veniec každý rok. Mám ho už starší, tohto roku sa ho chystám doladiť.“

Zhotovovanie venca a jeho vzhľad je, samozrejme, len vonkajšia forma. Podstatné je - či zapálená svieca na adventom venci je len dekoráciou alebo symbolom očakávania svetla a niečoho hlbšieho.


Anna Lazorčáková, foto: autorka


Článok bol publikovaný v Ľubovnianskych novinách č. 45 (1. december 2020)



Prihláste sa na odber našich

e-mailových správ

  • White Facebook Icon

Ochrana osobných údajov | © 2020 Ľubovnianska mediálna spoločnosť, s.r.o. | S podporou bajan.sk