Podľa všetkého zlomové rozhodnutia čakajú v najbližších mesiacoch EKOS. Hoci balvanom, ktorý ho ťahá ku dnu, je kompostáreň, vrásky na čele mu čím ďalej, tým viac spôsobuje aj odpad. Presnejšie, nejasná situácia okolo skládky Skalka.
Tá síce ešte stále nezatvorila svoju bránu, jej prázdny objem sa však každým dňom znižuje. Aktuálny stav je podľa Juraja Špesa taký, že keby sa rozhodli zneškodňovať smeti len u nás, tak by za tri mesiace bolo po nej. „Úspornými opatreniami sme udržali jej voľnú kapacitu na úrovni 1 800 m3, čím je zabezpečené zneškodňovanie drobných stavených odpadov a samovývoz. Bohužiaľ, nie je však taká, aby nám umožňovala voziť všetok odpad iba do Starej Ľubovne, a preto využívame skládky našich partnerov,“ uviedol na margo situácie konateľ a výkonný riaditeľ EKOS, spol s r.o. Ako na upresnenie dodal, dokopy už vyviezli zhruba 5000 ton, za čo, samozrejme, museli zaplatiť. V Spišskej Belej to bolo približne 20 000 €, v Žakovciach rádovo sto.
Na staroľubovnianskej skládke je voľných už len necelých 1800 m3.
BLUDNÝ KRUH Samozrejme, keďže „trojka“ na Skalke je čoraz plnšia a plnšia, EKOS by z biedy vtrhla kazeta č. 4. Po tom, čo v apríli m.r. podal žiadosť o stavebné povolenie, však začala úradnícka tortúra. Hoci totiž k nemu doložil všetky náležitosti vytýkané v minulosti, Inšpektorát životného prostredia konanie prerušil. „Po náprave ďalších vyčítaných vecí prebehla na skládke miestna obhliadka, po ktorej stavebný orgán konštatoval ďalšie pripomienky. Aj tie sme napravili, no v marci nám bolo oznámené zastavanie konania,“ opísal bludný kruh konateľ a výkonný riaditeľ spoločnosti, podľa ktorého sa voči tomuto rozhodnutiu odvolali. Odpoveď štátu síce ešte nie je známa, isté však je, že EKOS dnes stojí na rázcestí. A musí sa rozhodnúť, čo ďalej. „Sme v zlomovom bode,“ priznal J. Špes. Ako totiž dodal, aj keby stavebné povolenie dostali hneď zajtra, „pri najoptimistickejšom variante sa na našu skládku bude dať vyvážať až o dva roky. Takže treba pristúpiť k náhradnému riešeniu. A tým najreálnejším sa zdá prekládková stanica.“
PREKLÁDKOVA STANICA Systém prekládkových staníc na Slovensku nie je nový, úspešne ho už využívajú v Nových Zámkoch či Liptovskom Mikuláši. V skratke povedané, ide čistý, riadený priestor s uzatvárateľnými kontajnermi, do ktorých smetiarske autá dovezú odpad. Ten sa potom, priebežne, odváža na vzdialenú skládku.
Pochopiteľne, alternatív nakladania s komunálnym odpadom je viac. Spaľovňa, podobne ako materiálovo-biologická úpravňa odpadov však (najmä kvôli vysokým vstupným investíciám) neprichádza do úvahy. Ešte nižšia šanca je na vybudovanie skládky v inom, než terajšom priestore. Aj pri prekládkovej stanici je pár nevýhod – proti môžu byť vstupné náklady na zabezpečenie prevozných kontajnerov a tiež je neexistujúca lokalizácia. Do úvahy by, podľa J. Špesa, prichádzalo umiestnenie na skládke alebo v okolí kompostárne.
POSLANCI: TREBA ROZHODNÚŤ Mimochodom, problémom okolo skládky sa v apríli venovali i poslanci. Valent Jaržembovský im napr. na zváženie predložil otázku či chceme EKOS udržať alebo zvoz odpadu odovzdať iným spoločnostiam. Čo by bol pre nich, už podľa Petra Bizovského, vynikajúci biznis. Dôvod? Nemali by problém s neplatičmi, pretože ich partnerom by v zmluve bola samosprávou. A tá by uhrádzala platby bez ohľadu na to, či občan za TKO zaplatí alebo nie. „Keď sa celý odovzdáme do rúk veľkých spoločností, odovzdáme im aj cenotvorbu, ktorá potom nebude regulovaná,“ upozornil poslanec, podľa ktorého možno budeme neskôr prehodnocovať a opäť všetko tvoriť od základov. „Čo dnes nemusíme, lebo máme EKOS, ktorý by mohol nakladanie s tuhým komunálnym odpadom naštartovať v inom režime.“ Do diskusie sa zapojil aj primátor, ktorý celú situáciu pokladá za vážnu, ale nie kritickú. „Samozrejme, štvrtá kazeta by bola pre mesto veľká pomoc, no ani jej vybudovanie nie je všeliek a koncepčne nerieši odpadové hospodárstvo v Starej Ľubovni,“ uviedol počas MsZ Ľuboš Tomko, ktorý sa pritom opieral o fakt, že jej „životnosť“ je plánovaná na sedem, v prípade dobrého hutnenia na osem, možno deväť rokov. Na margo prekládkovej stanice pritom podotkol, že tá sa so skládkou nevylučuje, ale vzájomne dopĺňa. „Myslím si, že verejným záujmom nie je zvážať tu čoraz viac odpadu. Verejným záujmom je jeho ekologická likvidácia,“ dodal prvý muž Mesta. Akým spôsobom to napokon bude, nevedno. EKOS však čaká strategické rozhodnutie. Či sa teda vzdá regiónu a odpad bude vyvážať len pre Starú Ľubovňu, pustí biznis iným hráčom alebo všetko ostane po starom, naznačí už nasledujúce MsZ.