Fantastický a v histórii Starej Ľubovne pravdepodobne najväčší športový úspech dosiahli 1. apríla dvaja karatisti ŠKM – KK. Alexandra Katarína Sekelská sa totiž v poľskej Bydhošti stala vicemajsterou sveta, famózny úspech podčiarkol ešte bronzovou medailou Viliam Jozef Vasilík.
„Na majstrovstvá sme odchádzali s pocitom, že súčasná forma pretekárov, ako aj výsledky z ostatných turnajov sú dostatočné na to, aby sme si zmerali sily s rovesníkmi z iných krajín. Podstatnou ostávala otázka, ako na tom sme v porovnaní s ostatnými,“ naznačil očakávania jeden z trénerov klubu, Marek Sekelský, podľa ktorého, keďže išlo o deti a pre mnohé to bol prvý šampionát, boli pre nich pretekári veľkou neznámou. Hlavným cieľom bolo ale získať čo najviac skúseností z takýchto turnajov. No a, samozrejme, snom bola medaila.
Tak Saša, ako i Vilko súťažili na šampionáte v dvoch kategóriách. Prvá na rade bola Kumite WKF, kde zápas vyhrá ten, kto má po uplynutí jednej minúty vyššie skóre alebo skôr, ak získa o 8 bodov viac než súper. „Keďže celý turnaj prebiehal bez repasáže, čiže spôsobom „vyhraj alebo končíš“ a obaja naši v osemfinále narazili na neskorších majstrov sveta, skončili na nepopulárnom 4. mieste,“ opísal prvé vystúpenie Staroľubovňanov M. Sekelský.
Viac sa obom Slovákom darilo v Kumite Shobu Ippon. Pravidlá v ňom sú podobné ako vo WKF, akurát duel môže vyhrať pretekár, ktorý skôr získa dva body. Preto sa táto kategória nazýva aj rýchla smrť.
V semifinále 8 – 9-ročných chlapcov (-40 kg) sa V. Vasilík stretol s reprezentantom Ukrajiny, ktorý ho však, kopom na hlavu, ďalej nepustil. A. K. Sekelská (6. – 7-r. dievčatá, +25 kg) sa prebojovala až do finále. Tam znovu narazila reprezentantku Turecka, ktorá ju z boja o medaily vyradila predtým. A takmer dosiahla až na vrchol. Ako totiž poznamenal jej otec, nerád síce komentuje rozhodnutia rozhodcov, „ale 15 sekúnd pred koncom dala Saša pekný kop na chrbát, čo by v prípade uznania znamenalo dva body i majstrovský titul. No rozhodcovia to posúdili inak a následne prišiel kop na hlavu od súperky…“ sprostredkoval posledné okamihy finále M. Sekelský, pre ktorého bol tento zápas, podobne ako i Vilkove semifinále, skúškou srdcovej sústavy. Sladkou náplasťou však boli pocity po dekorovaní, ktoré opísal ako nezabudnuteľné: „Úprimne, tie zimomriavky prajem každému. A slová po prebratí medaile boli u oboch v podstate rovnaké: „WAUUU, tak toto ja tak najkrajšia medaila, akú som kedy vybojoval/a.“
Foto: archív M. Sekelského