Len darmo by ste hľadali mladíka, z ktorého väčšmi sála pokora i radosť z každodennosti. Študent Obchodnej akadémie, rodák z Jakubian i precízny umelec so zmyslom pre detail sa už šiesty rok s vášňou venuje písaniu ikon v byzantskom štýle a medzi jeho najobľúbenejšie motívy patria anjeli. Za jednu z najväčších výziev pokladá prácu na Ikone sv. Trojice pre českú farnosť, ktorú písal vyše roka. Ako sám hovorí, Boh k nemu načiahol svoju ruku a doteraz mu posiela do cesty ľudí s veľkým srdcom.
NACHÁDZANIE VLASTNEJ PODSTATY
Keď Martin ako desaťročný prvýkrát vstúpil do svojho dedinského chrámu, obdivoval veľkolepé biblické vyobrazenia a mal pocit, že Duch Svätý ho povoláva k tejto netypickej záľube. Po ďalšie roky záujem mocnel: „Odmala som rád kreslil, najviac ma fascinovalo črtanie tvárí. Náš pán kaplán, ktorý sa neskôr stal riaditeľom Gréckokatolíckej rómskej misie, ma zoznámil s Monikou Frišničovou a zúčastnil som sa viacerých workshopov pod jej vedením. Neskôr mi ďalší členovia, ktorí tiež patria do rómskej misie, pomohli dostať sa na ikonopisecký kurz v Košiciach, pod záštitou gréckeho ikonopisca Theodorosa Papadopoulosa. Tam som získal certifikát v písaní ikon,“ vysvetlil nám nadaný chalan. Trpezlivý prístup si krok za krokom talentovaný učenec osvojil najprv na pôde školského ateliéru: „Navštevoval som Základnú umeleckú školu Jána Melkoviča a ich výučba i technika kreslenia mi určite pomohli. Ale prúd, ktorým som sa chcel uberať, bolo ikonopisectvo a tento odbor sa tam nevyučoval. Preto som prestal navštevovať ZUŠ-ku a šiel svojím vlastným smerom.“
PODSTATA IKONOPISECTVA
Proces zhotovovania ikon, rovnako ako jeho hlavnú myšlienku, pozná iba hŕstka ľudí. Martin ponúka bližší pohľad na jadro celej veci: „Ikona nie je iba klasické umelecké dielo, je to dielo, ktoré sa zrodilo v modlitbe a pôste. Tieto obrazy sa píšu presne tak, ako bolo napísané Božie slovo. Keďže sa nesignujú, poznáme iba málo autorov, lebo každá ikona patrí cirkvi. Ide o prerozprávanie znakov a udalostí, ktoré sa dejú v Božom slove. Každá už existujúca ikona musela byť schválená cirkvou, preto ikonopisec už neprichádza s novými nápadmi, ale vyberá si z existujúcich ikon, ktoré potom znova prepisuje a opakuje predlohy. Presne tak ako je to so Svätým písmom, ktoré je nemenné,“ vysvetlil nadšený umelec a zdôraznil, že napísať ikonu je dlhý proces, záleží to vždy od veľkosti drevenej dosky, ktorá je akoby nepopísaným plátnom, aj od počtu prvkov, ktoré sú na predlohe.
PRÍBEH ZAČÍNA V SRDCI
Podobne ako pri rôznych iných umeleckých realizáciách zohráva kľúčovú úlohu atmosféra a celkové rozpoloženie mysle autora, ani pri tomto nábožensky cítiacom prevedení nejde o výnimku, ba práve naopak: „Než sa pustím do práce, treba sa duchovne naladiť a sústrediť všetku svoju pozornosť len na ikonu. Najskôr musím pristúpiť k sviatosti zmierenia a pri samotnom písaní ikony sa modlím Ježišovu modlitbu. Najideálnejšie je byť v tichosti a osamote, aby som sa spojil s Duchom, ktorý píše ikonu cez moje srdce,“ zdôverí sa Martin a prizná, že najťažšie je zobraziť tváre. Ich výraz je podľa neho podmienený zručnosťou a každé zaváhanie rukou môže vytvoriť úplne iný charakter. Ako doplní, pri písaní ikony sa človek odreaguje, učí sa trpezlivosti, utíši samého seba a zabudne na problémy svetského života. „Myslím, že to ma na tom najviac baví,“ dodáva na margo svojho hobby.
PRÍLEŽITOSTI NA DOSAH
Minulý rok mladému výtvarníkovi dožičil veľké potešenie v podobe krásneho výsledku dlho pripravovanej ikony rozsiahlej dvojmetrovej veľkosti so stvárnením sv. Trojice, ktorú bol osobne odovzdať až k českým hraniciam farnosti Těrlicko. Kvôli bezpečnostným opatreniam lockdownu bolo osobné dodanie týmto spôsobom obmedzené, to však talentovaného tvorcu neodradilo a dúfa, že dielo prinesie miestu požehnanie. Pisateľa ikon na obraze zároveň najviac zaujala kompozícia i hlboká symbolika.
Jedným z najväčších Martinových snov je v budúcnosti tvorba so všetkým, čo k tomu patrí: „Zatiaľ ešte nemám svoju vlastnú dielňu, ale verím, že náš Otec sa o tento problém postará. Myslím, že práve písanie ikon je prostriedok, ktorý mi umožňuje bližšie sa spojiť s Bohom. Vytváram si tak vzťah s NÍM, posúva ma ďalej nielen v ikonopisectve, ale pomáha mi aj v živote prekonávať mnohé prekážky a zlé životné situácie,“ uzatvára Martin.
Alexandra Chamillová
foto: archív M.Č.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 4 (3. február 2021)