Leto v Jakubanoch v roku 1950. Navonok ako každé iné. Obyvateľstvo malo plné ruky práce. Na zabezpečenie obživy pre seba a krmiva pre hospodárske zvieratá využívalo každý priaznivý deň. V júli sa tvrdo pracovalo od svitu do tmy pri kosbe, sušení a zvoze sena. V auguste už začali žatevné práce. Pripravovalo sa náradie na jesenný zber zemiakov, ktorý sa často prekrýval s ešte neukončenými žatevnými prácami. Voľného času na nejaké mimopracovné aktivity nebolo. Napriek tomu, že v obci ešte nebola zavedená elektrina, v ovzduší bolo cítiť vysoké napätie…
Nevinná schôdza sa zmenila na drámu Požiadavky na dodávku poľnohospodárskych produktov, tzv. kontingenty sa totiž stále zvyšovali. Čoraz intenzívnejšie sa začalo hovoriť o zoštátnení pozemkov v Levočskom pohorí, vzhľadom k tomu, že už rok bol platný zákon č. 169/1949 Zb., o vojenských obvodoch. Po Prešovskom Sobore bola “zrušená” gréckokatolícka cirkev, v máji bezpečnostné zložky zatkli miestneho gréckokatolíckeho duchovného… V takejto atmosfére bolo Okresným národným výborom (ONV) zvolané rokovanie Miestneho národného výboru (MNV) v Jakubanoch, a to 26. augusta 1950 do budovy hasičskej zbrojnice v Jakubanoch (na fotografii v súčasnosti). Schôdza sa uskutočnila v uvedený deň, teda v sobotu večer. Okrem predsedu MNV, poslancov a pozvaných osôb sa stretnutia zúčastnil aj bezpečnostný referent ONV. Verejnosť s očakávaním, že predmetom rokovania bude nejaká dôležitá vec, ktorá bude mať vplyv na ďalší život v obci, chcela byť o nej hneď informovaná, zhromaždila sa pred hasičskou zbrojnicou.
Nečakaný zvrat Rokovanie MNV sa začalo… a po úvodnom vystúpení zástupcu ONV, v ktorom vyzval nečlenov Komunistickej strany Československa (KSČ), predsedu MNV Jána Petrusa a poslanca Štefana Jakubianskeho, aby sa dobrovoľne vzdali svojho mandátu, došlo k hektickej udalosti, ktorá hlboko poznačila ďalší život v obci a mala aj dopad na správanie sa občanov voči úradnej moci v okrese. Ihneď na druhý deň po tejto udalosti, 27. augusta 1950, boli zatknutí Ján Petrus a Štefan Jakubiansky. 30. augusta bezpečnostné zložky vzali do väzby Jozefa Ryboviča (syn Ján sa narodil 5. septembra) a Štefana Lecha a bratov Mikuláša a Štefana Zavalidrogových „stiahli“ z hôr 1. septembra 1950. Okrem Štefana Lecha boli všetci uväznení ako hlavná riadiaca a pracovná sila na svojich hospodárstvach, teda živiteľmi rodín.
Čo sa vlastne stalo? Pre popis udalosti najprv uvedieme vtedajšiu oficiálnu úradnú verziu, podľa rozhodnutia Okresného súdu v Starej Ľubovni, ktorý vyniesol 23. februára 1951 v konaní T 26/51/58 tento r o z s u d o k: „I. Ján P e t r u s, narodený 1904, roľník, II. Mikuláš Z a v a l i d r o g a “Jacko”, narodený 1905, roľník, III. Štefan Z a v a l i d r o g a “Jacko” , narodený 1895, roľník, IV. Štefan J a k u b i a n s k y, narodený 1924, roľník, V. Jozef R y b o v i č “Gáber” , narodený 1914, roľník, VI. Štefan L e c h „Mindala”, narodený 1931, roľnícky pomocník, sú vinní, že dňa 26. augusta 1950 v Jakubanoch, keď sa v miestnej hasičskej miestnosti konala za účasti bezpečnostného referenta ONV v Starej Ľubovni schôdza, na ktorej sa mala previesť reorganizácia MNV a na ktorej okrem starých členov MNV ako i novonavrhovaných členov MNV nemal nikto iný sa zúčastniť, účastník tejto schôdze a bývalý predseda MNV v Jakubanoch I. obvinený Ján Petrus povstal a so zaťatou päsťou zo stoličky a na adresu bezpečnostného referenta povedal: “…Tvojho, Ty (vyslovené priezvisko), daj si pozor, lebo dnes budeš karbovaný” načo viacerí občania, ktorí stáli pred uvedenou budovou a v príchodnej chvíli chceli vtrhnúť do miestnosti a prerušiť hladký priebeh schôdze, začali hromadne vykrikovať rôzne provokačné heslá, čo povzbudilo účastníka spomenutej schôdze IV. obvineného Štefana Jakubianskeho natoľko, že i on napadol bezpečnostného referenta ONV slovami: “Pán (priezvisko), čo je to za poriadok, keď občania nemôžu prejaviť svoju vôľu, aká je to vôľa ľudu, a nikto nám nebude diktovať, koho máme zvoliť do MNV, svojej funkcie sa nevzdám a takto sa to robiť nebude”, takže pred miestnosťou stojací obvinení II. Mikuláš Zavalidroga. III. Štefan Zavalidroga,V. Jozef Rybovič a VI. Štefan Lech vidiac toto provokačné chovanie sa spoluvinných Jána Petrusa a Štefana Jakubianskeho a súc nimi povzbudzovaní vtrhli s výkrikmi : “Hurá, hurá” do miestnosti, v ktorej sa konala schôdza, kde obvinený II. Mikuláš Zavalidroga stojaci na čele vtrhnuvšej skupiny, postaviac sa so zaťatými päsťami pred bezpečnostného referenta a pokrikujúc naň :”kto nám tu bude rozkazovať, aká je to vôľa ľudu”, udrel ho silne päsťami pod bradu a po zámernom uhasení lampy obvineným IV. Štefanom Zavalidrogom, spolu s týmto, ako i s obvineným Jánom Petrusom, Jozefom Rybovičom a Štefanom Lechom počali ho biť, pričom Štefan Jakubiansky sa tejto šarvátky zúčastnil, avšak poškodeného referenta nebil, takže referent vidiac, že vyššie uvedení obvinení ho ohrožujú na živote, použil na sebaobranu pištoľu a keď sa pomocou tejto dostal z miestnosti von, obvinení Štefan Lech, Jozef Rybovič, Mikuláš Zavalidroga a Štefan Zavalidroga, súc naň nahnevaní, že použil pištoľu, prenasledovali ho až k blízkemu potoku, kde ho chytili a opäť zbili a v bezvedomí hodili do tohto potoka, takže v dôsledku toho utrpel rôzne zranenia po celom tele, ktoré sa mu hojily 20 dní”. (Poznámka: Z dôvodu ochrany osobných údajov, ako aj toho, že v súčasnosti žijú priami potomkovia zúčastnených osôb, ďalej nie sú uvedené úplné údaje odsúdených, mená svedkov a poškodeného referenta ONV, ako aj expresívne výrazy. So zverejnením mien a priezvisk odsúdených súhlasili potomkovia troch odsúdených).
A prišli tvrdé tresty!
Okresný súd toto konanie vyhodnotil tak, že obvinení verejne popudzovali na násilné konanie proti jednotlivcovi preto, že je stúpencom ľudovodemokratického poriadku, verejne poburovali proti republike, proti jej ľudovodemokratickému štátnemu zriadeniu a spoločenskému poriadku a zúčastnili sa „zhluknutia“ najmenej troch osôb s použitím násilia na verejnom činiteľovi pre výkon jeho právomoci, pričom mu týmto činom ublížili na zdraví, za čo ich odsúdil: Po prvé (I.) Jána Petrusa na úhrnný trest 5 rokov odňatia slobody ako trestu hlavného a na 5 000 Korún československých (Kčs) trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho, II. Mikuláša Zavalidrogu na úhrnný trest 3 roky odňatia slobody ako trestu hlavného a na 3 000 Kčs trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho, III. Štefana Zavalidrogu na trest dvoch rokov odňatia slobody ako trestu hlavného a na 3 000 Kčs trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho, IV. Štefana Jakubianskeho na úhrnný trest dvoch rokov odňatia slobody ako trestu hlavného a 3 000 Kčs trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho, V. Jozefa Ryboviča na trest dvoch rokov odňatia slobody ako trestu hlavného a na 3 000 Kčs trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho, VI. Štefana Lecha na trest troch rokov odňatia slobody ako trestu hlavného a 3 000 Kčs trestu peňažitého ako trestu vedľajšieho.
Veľmi sporné a na zamyslenie Na prvý pohľad udalosť, v ktorej bolo ublížené človeku na zdraví a vinníkov postihol zaslúžený trest. Uvedené tresty súd vyniesol na základe „vykonaného dokazovania a výpovede svedkov.“ Bolo by to v poriadku, ak by bol súd postupoval objektívne a nezaujato. Ako to bolo neskôr v roku 1991 Najvyšším súdom SR zistené a potvrdené, všetky výroky okresného súdu boli nesprávne a bol v nich porušený zákon v neprospech obvinených. Skutky ustálené súdom nemali oporu vo vykonanom dokazovaní. Dokonca už v konaní, ktoré predchádzalo napadnutému rozsudku, došlo k porušeniu ustanovení vtedy platného trestného poriadku z roku 1950! Pre názornosť je potrebné uviesť aspoň časť odôvodnenia, ktorá je podľa môjho názoru z právneho hľadiska, aj podľa socialistických trestnoprávnych noriem, neprijateľná: „Nakoľko dôvod vylučujúci trestnosť alebo zavedenie trestného konania zistený nebol, súd uznal obvinených vinnými a odsúdil ich ako je v enunciáte rozsudku uvedené, pričom berúc do úvahy tak priťažujúce ako aj poľahčujúce okolností vymeral obvineným prísny, ale spravodlivý trest už aj z toho dôvodu, aby tento trest bol výstrahou pre ostatných občanov v tunajšom okrese, aby podobné trestné činy sa v budúcnosti neopakovaly a aby občania si vážili verejných činiteľov, povolaných z ľudu a pacujúcich len v prospech ľudu a pracujúcej triedy a prijímali ich na našich dedinách s pochopením pre ich ťažkú a zodpovednú prácu pri výstavbe socializmu na našich dedinách a nie aby sa na nich dopúšťali násilia, ako to bolo v uvedenom prípade.”
Mikrofón zapínali podľa potreby
Z vyššie uvedeného odôvodnenia je zrejmé, že rozsudok bol vynesený na základe politickej objednávky. Mal pôsobiť odstrašujúco aj pre ostatných občanov v okrese. Podľa pamätníkov prvostupňový súdny proces „tzv. verejný súd“ sa konal demonštratívne v starej budove mestského úradu na terajšom Námestí sv. Mikuláša za účasti širokej verejnosti a rodinných príslušníkov.
Udalosť sa zvlášť vryla do pamäti prítomných detí: „…priviedli ich spútaných, ako nejakých veľkých zločincov“.
Podľa výpovede jedného z odsúdených Štefana Jakubianskeho počas jeho života pri neformálnom rodinnom rozhovore mienka vonku stojacich občanov bola ovplyvňovaná tak, že, „mikrofón v pojednávacej miestnosti bol zapínaný iba vtedy, keď hovoril sudca alebo prokurátor. Verejnosť počula iba to, čo nám vyčítali a čoho sme sa mali dopustiť. Ak vystupovali na svoju obhajobu samotní obvinení, ich slová už verejnosť nepočula. Reproduktor vtedy zmĺkol.“
Proti tomuto prvostupňovému rozsudku podali odsúdení odvolanie. Odvolacie konanie prebehlo na Krajskom súde v Prešove. Ako to dopadlo, dozviete sa v ďalšom vydaní Ľubovnianskych novín.
Štefan Rybovič, st., foto: autor
Článok bol publikovaný v ľubovnianskych novinách č. 33 (8. september)