Testovanie preverilo nielen testovaných, ale aj zdravotníkov, dobrovoľníkov, policajtov, vojakov či hasičov. Čakali na nás pripravení na odberných miestach. Čo prežívali? Ako sa rozhodovali predtým, než sa rozhodli pomôcť? Aké mali postrehy a zážitky?
Z. Rybovičová (vľavo) v tíme s J. Majkutovou.
PO VÝSLEDKU SI POPLAKALI
Mária Stanislavová bola dobrovoľníčkou v malej športovej hale. Pomáhala s administratívnymi prácami. Počas prvého kola v sobotu otestovali 679 ľudí, v nedeľu zhruba 137. „V piatok pred testovaním sme sa stretli s vedením mesta, dostali sme úvodné inštrukcie. Pustili nám inštruktážne video, ktoré sme si podrobne rozobrali. Ku koncu sme dostali priestor na otázky a postrehy,“ priblížila prípravu Mária.
Pred odberným miestom, kde pôsobila, sa hlavne v sobotu tvoril rad, ale testovaní pokojne čakali. „Pre mňa bol veľmi silný každý moment, keď som mohla sledovať, ako si testovaní vydýchli po oznámení negatívnych výsledkov. Boli aj takí, ktorí si hneď po oznámení výsledku od úľavy poplakali,“ priblížila M. Stanislavová, ktorá ďakuje čakajúcim za ich trpezlivosť a disciplinovanosť. Z jej pohľadu boli pozitívne testovaní ľudia bezpríznakoví. „Sobota bola náročná aj preto, že záujem o testovanie bol vysoký a prakticky sme všetci v tíme pracovali celý deň. Atmosféra však bola veľmi pokojná. Pripadalo mi, ako keby si ľudia uvedomovali, že sme všetci na jednej lodi,“ dodala.
AJ SI ZAŽARTOVALI
Zuzana Rybovičová je vyštudovaná praktická sestra a pomáhala v odbernom mieste v ZŠ s MŠ v Jakubanoch. Jej úlohou bolo robiť výtery z nosa, ale napokon aj spracovávala a nakvapkávala biologický materiál do testu. Jej tím za sobotu a nedeľu otestoval 732 ľudí.
„Registrovala som sa na stránke korona.gov.sk ako zdravotnícky pracovník, ešte keď sme o celoplošnom testovaní ani nechyrovali. O tom, či pôjdem testovať, som už ani nerozmýšľala, vedela som, že pôjdem pomôcť. Doma z toho najprv nadšení neboli, ale napokon ma podporili a odvahu mi dodali aj správy od rodín z Brezna, Banskej Bystrice a Bratislavy, všetci na mňa mysleli,“ povedala zdravotníčka.
V dedine boli dva tímy. V piatok večer sa stretli a vyskúšali si, ako to bude počas víkendu prebiehať. „Bol to veľmi dobrý nápad pána starostu, lebo niektorí členovia tímu nevedeli, ako si správne obliecť a hlavne vyzliecť ochranný odev a pomôcky,“ zhodnotila. Všetci boli, samozrejme, tiež otestovaní.
V prvý deň testovania sa stretli o šiestej ráno. Počas dňa všetko prebiehalo pokojne, policajt a vojak usmerňovali ľudí. Na niektorých ľuďoch bolo podľa nej vidieť strach už vo dverách. „Rómovia sa báli najviac, niektorí si to na poslednú chvíľu rozmysleli a ušli aj s poradovým číslom,“ opísala svoju skúsenosť Zuzana.
Najnáročnejšie na celom testovaní bolo pre ňu vydržať v ochrannom oblečení. „Overal bol v pohode, ale mať na tvári všetky ochranné prvky bolo náročné. Pri obliekaní bolo dôležité dobre nasadiť respirátor, rúško, okuliare aj štít, tak aby ma nič netlačilo. Počas testovania som si nemohla už nič napravovať, aby som sa nekontaminovala.“
Zdravotného personálu je málo, preto bola testovať aj uplynulý víkend. Ich tím sa skladal z dvoch zdravotníkov, profesionálneho vojaka, policajta a štyroch dobrovoľníkov. „Všetci sme si boli nápomocní. Občas sme si zažartovali, vďaka tomu sme to prežili oveľa lepšie,“ skonštatovala Zuzana.
ODRETÉ A OTLAČENÉ UŠI
Janka Redajová sa k odberovému tímu pridala, pretože je piatačkou na medicíne a chcela pomôcť ostatným zdravotníkom. Bola zaradená do zdravotníckeho tímu v ZŠ na Komenského ul. Robili ľuďom výtery a mali pod palcom celkový proces s testami až po ich vyhodnotenie. V sobotu otestovali vyše 500 ľudí a v nedeľu okolo 60. „Už od stredy sme boli v kontakte s vojakmi a náš tím sa veľmi rýchlo zorganizoval. Pracovalo sa mi naozaj dobre, atmosféra bola pohodová. Vojaci a pán policajt sa o nás veľmi dobre starali a snažili sa, aby všetko prebiehalo hladko,“ skonštatovala Janka.
Najnáročnejšia bola pre nich ranná príprava pomôcok a obliekanie, kde trocha vznikol chaos, ale hneď sa zorganizovali, zohrali a nevyskytol sa žiaden problém. „V ,monďúre’ sa dalo vydržať. Mali sme potom trocha bolesti hlavy, odreté uši a otlačené tváre, ale povedali sme si, že vydržíme,“ opísala Janka. Cez deň mali dve prestávky, počas ktorých sa museli stihnúť najesť, doplniť tekutiny a ísť na toaletu. Potom to už nebolo možné. Podľa jej slov ľudia testovanie zvládali dobre, niektorí aj žartovali, iní boli v strese a najlepšie to zvládali deti.
BOLI ZOHRATÝM TÍMOM
Martin Demčák sa spolu s partiou priateľov rozhodli ísť pomôcť, pretože pred mesiacom prekonali ochorenie COVID-19 a nakaziť by sa už nemali. Pomáhali ako pracovníci v administratíve, a to v odbernom mieste B v Novej Ľubovni. Martin mal na starosti prvotnú registráciu ľudí. V prvom kole testovania v sobotu otestovali 721 ľudí a v nedeľu 124.
„V sobotu ráno sme si rozdelili úlohy. Obliekali sme sa o 6.45 a o dvanástej sme mali obed. Potom sme si obliekli nový oblek, ktorý sme mali do večere, po nej sme opäť išli do nového a boli sme v ňom do 22. hodiny,“ opísal Martin.
Situáciu počas dňa im trochu komplikovali tvoriace sa rady, ľudia čakali aj polhodinu. „Snažili sme sa ale všetko potrebné vybaviť čím skôr, aby sme nikoho neohrozili. Potešujúcim momentom bolo, keď staršia pani vyskakovala od radosti po otvorení obálky. Niektorí mali aj strach, väčšinou boli milí a ústretoví. No, na niektorých bolo vidno, že prišli len z povinnosti,“ zhodnotil Martin. Keďže už boli zohratým tímom, celú akciu si zopakovali aj počas druhého kola celoplošného testovania.
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 42 (10. november 2020)