Letné prázdniny sú pre mnoho študentov obdobím, kedy sa zodpovedne ujmú svojich dočasných pracovných pozícií. Spôsob, akým si privyrobiť, so sebou však okrem vidiny zárobku prináša aj bremeno každodennej intenzívnej práce. Skloňujú sa slová ako námaha, výkon, trpezlivosť, ale i zážitky či satisfakcia. Mladí sezónni pracovníci ponúkajú náhľady do svojich svetov.
Možnosť brigády počas prázdnin využila aj Diana Nagyová. Prácu v zmrzlinovom stánku v podhradí si pochvaľuje.
Barbora (22)
- Pracujem v Ľubovnianskom múzeu na hrade Stará Ľubovňa. Som lektorka, to znamená, že sprevádzam ľudí po hrade a pri vstupnej bráne podávam všetky potrebné informácie návštevníkom. Brigáda ma baví a zaujíma ma aj história. Pracujem počas celých letných prázdnin, niekedy aj v júni a septembri, no iba niekoľko dní v mesiaci. Pri návštevníkoch musí byť človek sebavedomý a veriť si. Ľudia vedia byť veľmi špecifickí. Ak príde väčšia skupina, ktorá sa na vás plne sústredí, je to mierne stresujúce. Pri zahraničných turistoch sa taktiež hodí znalosť cudzieho jazyka. Naučila som sa vystupovať pred ľuďmi a teší ma vysvetľovať. To je pre mňa dôležité uvedomenie si, keďže by som v budúcnosti chcela byť učiteľkou. Stíham si užívať aj ničnerobenie, no priznám sa, že bez akýchkoľvek povinností mám pocit, že upadám, a aj preto sú pre mňa brigádnické dni podnetné.
Samuel (18)
- Tento rok som brigádu absolvoval v plničke minerálnej vody PRVÁ KÚPEĽNÁ v Ľubovnianskych kúpeľoch. V tejto firme už dlhodobo pracuje môj otec, preto som si chcel vyskúšať prácu, ktorú on vykonáva a má ju rád. Mojou úlohou bola obsluha paletizátora. Rýchlo som si zvykol a každý deň som sa do práce naozaj tešil. Na tomto mieste som zažil skutočný pracovný tím a bol som milo prekvapený priateľským kolektívom, do ktorého som hneď zapadol. Každá práca vyžaduje úsilie. A každé úsilie sa človeku vráti, či už vo forme odmeny, pochvaly, uznania alebo skúseností. Škola je momentálne pre mňa prvoradá, aj keď som už v júni pracoval, ale známky som mal vtedy jasné. Získal som nové zručnosti, spoznal nových ľudí. Táto brigáda bola výborným spestrením mojich letných prázdnin, viem si to dokonca predstaviť ako moje budúce zamestnanie.
Anna (20)
- Som brigádničkou v Ľubovnianskom skanzene, konkrétne predávam suveníry. Predmety s tematikou hradu, skanzenu, taktiež drobnosti s ľudovým nádychom, med a medovinu. Nepracujem každý deň, striedame sa. Najväčšie plus je určite to, že mám pracovisko v krásnom prostredí. Nebolo nič, na čo by som si potrebovala vyslovene zvyknúť, no počas leta som už musela zapojiť poľštinu, nemčinu a hlavne angličtinu, keďže k nám chodí veľa turistov zo zahraničia. Uvedomila som si, že aj v našom okrese je čo ponúknuť turistom, ktorí cestujú z každého kúta Slovenska a niekedy ani my, „domáci“, nemáme prechodené tieto pamiatky.
Jakub (18)
- Moja tohtoročná brigáda spočíva v práci s rastlinami – nakladanie bylín do sušičky, balenie sušených bylín, rozkladanie kvietočkov na sitá... pracujem päť dní v týždni. Istý čas som si zvykal na prach všade vôkol mňa, nakoľko som alergik a nebolo to ľahké. Najväčšie úsilie musím vynaložiť asi vo chvíli, keď stojím na vlečke, okolo mňa padajú kopy slezu maurského a je nutné všetko rýchlo rozkladať. Výhody vidím najmä v tom, že sme výborný kolektív a nemusím cestovať ďaleko, mám to len päť minút cesty bicyklom. S istotou viem povedať, že ako budúce povolanie to nevidím a tiež by som nezvládal takto fyzicky náročnú prácu aj školu zároveň, ale ako letná brigáda je to celkom fajn. Pochopil som, aké ťažké je zarobiť si peniaze, rovnako okúsil boľavý chrbát i riadne mozole. Nabudúce chcem skúsiť niečo zábavnejšie.
Radka (18)
- Už druhý rok si privyrábam ako čašníčka na Salaši u Franka. Hlavnou náplňou mojej práce je roznášanie nápojov a udržiavanie čistoty stolov. Pracujem celé letné prázdniny, dva až päť dní v týždni. Hlavným pozitívom je pre mňa rozhodne kolektív, som obklopená skvelými ľuďmi. Myslím, že najviac zaťažujúce býva to niekoľkohodinové chodenie, na to si asi nikdy nezvyknem. Počas momentov, kedy sa mi občas niečo nepodarí, si vždy spomeniem na to, ako sa mi hneď v prvý deň podarilo obliať zákazníkov všetkými nápojmi, čo som mala na tácke a ešte ich aj rozbiť. Zakaždým ma tá myšlienka povzbudí v zmysle, že horšie už byť nemôže (smiech) a vo chvíľach, keď na mňa padá únava si zase pripomínam, že tie peniaze predsa samy z neba nespadnú a že práve vďaka tejto práci si budem môcť neskôr dopriať viac oddychu.
Alexandra Chamillová
Foto: Martin Mrug, archív respondentov
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 29/2021 (11. august 2021)
