21. septembra si pripomíname Svetový deň Alzheimerovej choroby. Na jeho význam upozorňuje Svetová zdravotnícka organizácia (WHO) a tiež Medzinárodná organizácia Alzheimerovej choroby (ADI). Celosvetovo, rovnako ako na Slovensku, počty ľudí s touto diagnózou stúpajú a právom sa považuje za jednu z najobávanejších diagnóz budúcich generácií. Stále ešte nie je liečiteľná a život s „Alzheimerom“ vôbec nie je ľahký.
Toto ochorenie mozgu nesie svoje pomenovanie po nemeckom psychiatrovi Aloizovi Alzheimerovi, ktorý pred viac ako 100 rokmi popísal jeho prejavy. Dnes je už jasné, že postihuje najmä starších ľudí. Na Slovensku je viac než 50-tisíc ľudí s touto diagnózou.
Alzheimerova choroba je progresívne neurodegeneratívne ochorenie, ktorého výsledkom je úbytok neurónov a atrofia mozgu. Je definovaná ako najčastejšia forma demencie a stáva sa celospoločenským problémom. Postihuje pamäť, myslenie, správanie, emócie a je hlavnou príčinou invalidity a závislosti starších ľudí, ktorí skôr či neskôr potrebujú pomoc vo všetkých aspektoch každodenného života. Ide o ochorenie nie úplne známej etiológie, svoju úlohu však zohráva vrodená dispozícia a rizikové faktory. Vo väčšine prípadov sa však nededí „choroba“, ale len dispozícia na ňu.
Ministerstvo zdravotníctva SR konštatuje: „Téma demencií je dnes výsostne aktuálna, pretože populácia starne a odhaduje sa, že v roku 2050 bude na svete žiť viac ľudí nad 65 rokov ako detí do 15 rokov. Výskyt Alzheimerovej demencie s vekom prudko stúpa, od menej ako 1 % do veku 65 rokov, cez cca 5 % u starších nad 65 rokov, až po asi 40 % u osôb nad 85 rokov.“ Teda Alzheimera má takmer polovica seniorov nad 85 rokov.
Chorý nechápe situácie, v ktorých sa nachádza, preceňuje svoje schopnosti – odmieta prestať s činnosťami, ktoré doposiaľ zvládal, napr. varenie, šoférovanie... Postupne sa stráca pamäť a schopnosť sebaobslužných činností a je nutná pomoc. V pokročilých štádiách chorý komunikuje len pár slovami alebo vôbec, stáva sa imobilným, inkontinentným a je nutné aj jeho kŕmenie.
Nutná 24-hodinová starostlivosť
Pacienti v pokročilom štádiu si vyžadujú 24-hodinovú starostlivosť. Niektoré sekundárne demencie sú potenciálne zvrátiteľné, ale pre väčšinu ostatných, najmä primárnych degeneratívnych a vaskulárnych demencií, je k dispozícii len symptomatická
liečba. Aj tá je však schopná spomaliť, prípadne na istý čas pozastaviť progres ochorenia. Predpokladom je však včasná diagnostika, aby sa s liečbou mohlo začať čo najskôr.
Liečba musí byť komplexná, s využitím dostupných liekov, ale aj terapie, spočívajúcej v tréningu zachovaných poznávacích funkcií, psychosociálnej rehabilitácii a mnohých ďalších metód. Nevyhnutná je spolupráca pacientovej rodiny s odborníkmi, najmä psychiatrom, neurológom, geriatrom a ďalšími, v závislosti od iných pridružených ochorení.
Možno jej predísť?
V tejto otázke sa vedci nie celkom zhodujú. V rámci viacerých štúdií však prišli na to, že sú isté faktory, ktoré môžu výrazne nástup Alzheimera oddialiť či napomôcť tomu, aby sa vôbec nerozvinul. Nižší výskyt ochorenia sa zistil u vysokoškolsky vzdelaných osôb, s aktívnym životným štýlom, záľubami, ktoré majú veľa priateľov, žijú bohatým spoločenským životom a čo najviac stimulujú svoje mentálne a fyzické schopnosti. Ak sa k tomu pridá aj pravidelná fyzická aktivita, máme návod, čo robiť, ak sa chceme tejto chorobe vyhnúť. Vedci tiež upozorňujú na zdravý životný štýl, vyhýbanie sa nadmernej konzumácii alkoholu, fajčeniu, obezite a vysokému tlaku.
Človek s Alzheimerom sa postupne mení, choroba ho okráda o prítomnosť i o spomienky, berie radosť zo života. Mnohé rodiny zvládajú opateru o svojich starých rodičov s touto diagnózou dlhý čas samy. Ale keďže je táto starostlivosť nesmierne náročná, celodňová a najmä vyžaduje erudovaný prístup, je dôležité nebáť sa požiadať včas o odbornú pomoc, najmä ak je ohrozené zdravie a bezpečnosť chorého i jeho rodiny.
Ako sa prejavuje Alzheimerova choroba?
Symptómy sú veľmi rôzne, u každého pacienta môžu byť iné. Existuje však súbor podobných príznakov:
- poruchy nálady, najmä depresívna - obzvlášť v skorých štádiách ochorenia
- v pokročilejších býva skôr apatia
- psychotické prejavy, bludy, halucinácie
- nepokojné a agresívne správanie
- behaviorálne poruchy (napr. blúdenie, vykrikovanie, sústavné opakovanie
stereotypných úkonov, hromadenie vecí)
- poruchy spánku, stavy zmätenosti
- postupné zhoršovanie pamäte, myslenia, orientácie, úsudku
Dagmar Baluchová, foto: pixabay.com
Článok bol uverejnený v Ľubovnianskych novinách č. 35 (21. september 2022)